V dňoch 4. až 8. júna sa uskutočnila druhá časť zahraničného výmenného pobytu v rámci etwinningového projektu Exchange Visit. Počas štyroch dní hosťovali našich študentov deviateho (Miroslava Baláža, Emmu Haluščíkovú, Júliu Mojtovú, Líviu Mešťankovú), ôsmeho (Lauru Maschtovskú, Líviu Faktorovú, Paulínu Mojtovú, Lenku Gombárovú, Benjamína Cíbika, Martinu Gáborovú) a siedmeho ročníka (Samka Mojtu) žiaci Strednej školy výtvarných umení Abbot Beyne z mesta Burton Upon Trent. Pestrým programom, ktorý nám pripravili, sa usilovali prekonať nami vytýčenú latku z apríla tohoto roka, keď sme ich hosťovali my. Žiakov sprevádzali učitelia Mgr. Hlaváčová, Mgr. Cíbiková a PaeDr. Maschtovská.
Po prvej noci strávenej na letisku v Birminghame v hoteli Travelodge nás naši kamaráti prekvapili uvítacím programom, ktorý si pre nás nacvičili. Spočiatku zazneli rokové skladby na gitare a bicích, neskôr reprezentantka školy predviedla svoju gymnastickú zostavu na trampolíne. Do tanca a spevu sa nakoniec zapojili aj spolužiaci hosťujúcich študentov oblečení v školských uniformách. Popritom nás štýlovo hostili typickým anglickým čajom
s mliekom a všakovakými mafinami.
Nasledoval výlet do najstaršieho národného parku v Anglicku - Peak District NP, ktorý je známou filmovou lokalitou. Piknik medzi vresmi tam bol žiaľ veľmi krátky, nakoso nám sivá obloha a vietor chceli pripomenúť, že sme v Anglicku. V historicky známej dedinke Eyem, ktorá v roku 1666 zápasila s morom, sa našťastie už ukázalo slnko. Tento deň sme zavŕšili návštevou turistického mestečka Bakewell s promenádou pri rieke. V podvečer sa naši žiaci rozišli do rodín svojich hostiteľov a naplno začali testovať svoju angličtinu...
Na ďalší deň bol v pláne najväčší zábavný park vo Veľkej Británii – Alton Towers. Cestou tam nám naši sprievodcovia predstavili zrúcaniny voľakedy impozantního cisterciánskeho opátstva Croxden Abbey z 12. storočia, ktoré bolo, podobne ako stovky iných kostolov a kláštorov po celom Anglicku, rozobraté v 16. storočí na príkaz panovníka Henricha Zábavný park so svojimi hrôzostrašnými dráhami snáď nikoho nesklamal. V obrovskom areáli s perfektne zachovanou zrúcaninou gotického panstva sme si dali rozchod. Na svoje si prišli milovníci adrenalínu a rýchlych jázd a nikomu ani nevadilo, že na tie najpopulárnejšie sa žiaľ čakalo aj vyše hodiny. Naše pani učiteľky sa naopak mali možnosť pokochať dokonale upravenými záhradami s množstvom tajných romantických zákutí. Na každom kroku altánky s omamne voňajúcou vistériou, stáročné tuje, rododendrony a azalky, jazierka a fontány. Ešteže sa na to všetko dalo pozrieť aj z lanovky... Tretí deň nášho pobytu sme mali možnosť ukázať, akí zdatní sme v umení: v ateliéroch školy sme sa pod dohľadom anglického učiteľa pokúsili stvárniť motívy priateľstva maľbou na fóliu či prácou s hlinou. Sánky nám padali pri pohľade na pestré steny miestností vyhradených pre umenie: všade samé žiacke práce, jedna krajšia od druhej!
Po fotografovaní do miestnych novín a klasickom pikniku v tráve pred budovou školy nasledovala previerka našich kuchárskych zručností. Po úvodných inštrukciách a opásaní si záster naši žiaci vytvorili dvojice: tri tímy mali demonštrovať naše francúzske zemiaky (tradičná bryndza by bola príliš komplikovaným artiklom, a tak sme sa jej radšej vzdali), zvyšné tri sa zase mali pokúsiť o anglický pastierky koláč. Žiakom asistovali naši i anglickí
učitelia, samozrejme, v zásterách! Pastierky koláč bol žiaľ menej náročný na čas a teda skončil v žalúdkoch žiakov ako prvý. Po počiatočnej miernej panike spôsobenej nedostatkom
času a hrúbkou nášho slovenského jedla na obrovskom plechu sme sa však vynašli a šikovne
vyhli medzinárodnému fiasku. Nakoniec francúzske zemiaky z rúk našich žiakov zožali neočakávaný úspech, dokonca ani ich prebytok nevyšiel nazmar, lebo si ho miestni vyučujúci
rozdelili medzi sebou!
Posilnení dobrým jedlom sme nasadli na autobus, ktorý nás odviezol do Stratfordu na rieke Avon, rodiska W. Shakespeara. Týmto úchvatným mestom plným starobylých domov zo 16. storočia nás sprevádzali dve strašidlá (tak to o sebe aspoň tvrdiliJ). Na každom rohu mali pripravenú strašidelnú historku, ktorú s patričnou vážnosťou a vraždiacim pohľadom prezentovali. Po hodine a pol museli aj oni byť unavení, pretože na záver pri fotení ich tváre
už javili náznak úsmevu...
Tento vzrušujúci deň sme zavŕšili opäť niečím typicky anglickým: rybou s hranolkami v reštaurácií rýchleho občerstvenia. Napriek počiatočným obavám toto jedlo zachutilo snáď všetkým a my sme zase boli o skúsenosť bohatší...
Posledný deň nášho pobytu v Anglicku ešte stále svietilo slnko a bolo teplo. Vraj sme si nemohli vybrať lepší čas. Doobedie patrilo nákupom v centre Burtonu, poobedie zase lúčeniu sa. Naši žiaci sa vrátili z rodín aj so svojimi batožinami, ktoré boli zrazu o niečo väčšie a nedali sa zapnúť! Rozlúčka bola, ako inak, sprevádzaná slzami: tváre našich i anglických študentov boli poznačené emóciami, dokonca im podľahli i prítomní rodičia. Našich študentov vychválili do neba a prízvukovali im, že sa nabudúce budú mať kam vrátiť. Potom nás čakala smutná cesta spať na letisko a let do Bratislavy. Dovidenia nabudúce!
Mgr. Hlaváčová Gabriela