Viera v dobro, úcta k človeku, vďačnosť, pokora, nezištná pomoc nadobúdajú svoj skutočný význam vtedy, keď ich dokážeme pretaviť do každodenných skutkov.
V duchu týchto hodnôt sme opäť navštívili zariadenie pre seniorov v Košeci, kde nás čakalo krásne medzigeneračné stretnutie plné srdečnosti, úsmevov, spomienok a tvorivosti.
Naše žiačky si pre seniorky pripravili Strom vďačnosti. Spoločne sme ho postupne oživovali farebnými lístkami, na ktoré sme zapisovali odpovede na jednoduchú, no veľmi dôležitú otázku: Za čo som v živote vďačný? Každý lístok ukrýval malú myšlienku, osobné poďakovanie či uvedomenie si toho, čo je v našom živote vzácne. A tak nám pod rukami vyrástol strom, ktorý neostal len peknou dekoráciou, ale symbolom vďačnosti a radosti z obyčajných okamihov.
Pri spoločnej tvorbe nechýbal smiech, rozhovory ani zaujímavé spomienky. Seniorky nám s radosťou porozprávali o svojej mladosti, o tom, čomu sa venovali a ako trávili svoj voľný čas.
Jedným z najkrajších momentov stretnutia bol prednes básní Pavla Országha Hviezdoslava v podaní 86-ročnej pani Evičky. S veľkým nadšením a citom nám predstavila svoju lásku k slovenskej poézii a ukázala, že talent a radosť z umenia nepoznajú vekové hranice. Jej prednes bol pre nás všetkých milým a nezabudnuteľným zážitkom.
Keďže sa pomaly blíži adventné obdobie, pripravili sme pre naše seniorky ešte jedno prekvapenie – Adventný strom prianí. Na jeho konároch budú počas predvianočného obdobia čakať malé priania a milé posolstvá na každý deň. Veríme, že im tieto drobné odkazy spríjemnia predvianočný čas a pripomenú, že na ne niekto myslí. Už teraz sa tešíme na naše ďalšie spoločné stretnutie, počas ktorého budeme zdobiť medovníčky a v duchu blížiacich sa Vianoc si navzájom odovzdáme malé darčeky.
Práve takéto chvíle nám pripomínajú, že cnosti sa najlepšie učíme tým, že ich skutočne žijeme. Možno dnes spoločne vytvárame iba malé stromy z papiera, lístkov a prianí, no v skutočnosti sa snažíme zasadiť niečo oveľa vzácnejšie – korene ľudskosti v detských srdciach.
Cnosti sú totiž ako stromy. Potrebujú čas, lásku a každodennú starostlivosť, aby zapustili hlboké korene, rástli a prinášali svoje ovocie. V našej škole chceme zasievať semienka dobra, ktoré budú postupne rásť a raz sa prejavia v dobých rozhodnutiach, vzťahoch a skutkoch.