V rámci realizácie projektu Comenius RRR sa v dňoch 14. – 17. októbra 2013  vybraní žiaci našej školy zúčastnili prvej mobility – zahraničnej návštevy v partnerskej škole Samuela Télekiho v Érde (Maďarsko).

 

 

Žiaci šiesteho (K. Kišková, G. Pechancová, P. Pagáčová, A. Kvasnicová, N. Lukáčová, T. Mikulová, M. Barčák a P. Mojto), ôsmeho (V. Poláček, S. Mojto, A. Gregušková, P. Hladká) a deviateho ročníka (I. Mišovcová, K. Košíková, M. Gáborová, A. Hudec, P. Dendiš) sa v pondelok 14. októbra ráno na železničnej stanici v Ilave rozlúčili so svojimi rodičmi. Sprevádzali ich Mgr. Hlaváčová, Mgr. Poláčková, Mgr. Holba, RSDr. Tarabík a pani Češková.

Cesta vlakom sa niesla v znamení očakávania a precvičovania si užitočných anglických fráz. Či príprava bola dostatočná, to si žiaci vyskúšali už o pol jednej, kedy našich cestovateľov privítali na stanici v Budapešti - Keleti ich rovesníci. Pekné počasie nás sprevádzalo počas celého popoludnia, ktoré sme strávili v blízkosti Dunaja: spoločne sme vyliezli na Zikkurat v novej časti Budapešti  či otestovali komunikáciu vedomostným kvízom, ktorý nám maďarskí učitelia pripravili počas krátkej prehliadky hradu Vajdahunyad. Podvečer sme sa presunuli do mesta Érd, kde nás už čakali rodičia žiakov, u ktorých boli naši žiaci počas troch nocí ubytovaní.

V utorok ráno sme sa všetci zišli v maďarskej škole v 65-tisícovom meste Érd. Čakala nás už pani riaditeľka i mnohí učitelia, ktorí nám pripravili pohostenie a školu nám ukázali. O projekt prejavila záujem aj televízia a novinári z miestnej tlače, ktorí sa zúčastnili prezentácie našej školy. V priebehu dňa nám riaditeľ Múzea geografie Dr. János Kubassek živo priblížil životy a objavné cesty mnohých maďarských výskumníkov, o ktorých sme sa učili. Cestu okolo sveta nahradila cesta do minulosti, pretože sme po malých skupinkách zdolali viac ako 500 rokov starý minaret, ktorý kedysi postavili Turci. Posilnení obedom sme sa v rámci tvorivých dielní naučili, ako sa dá zhotoviť mydlo a vyskúšali sme si ručnú výrobu papiera z použitého kartónu. Navečer rodičia jednej žiačky u seba doma pripravili pre všetkých tradičný maďarský guláš a palacinky.

V stredu nás čakala celodenná prehliadka Budapešti. Návšteva Tropikária nám priblížila rozmanitosť živočíšnej ríše, ktorú v poslednej dobe ohrozujú klimatické zmeny v dôsledku činností človeka. Po plavbe po Dunaji sme mali za úlohu zmapovať, či hlavné mesto  v blízkosti pamätihodností ponúka možnosti separovaného zberu odpadu. Keďže počasie nebolo priaznivé,  presúvali sme sa metrom a s prieskumom na tému našej uhlíkovej stopy sme pokračovali v reštaurácii rýchleho stravovania, kam sme si prišli dobiť energiu. Hoci množstvo spotrebovaného jednorazového riadu nás zarazilo, hlad jasne zvíťazil nad pocitom viny...

Až prehliadkou podzemnej nemocnice z II. svetovej vojny vybudovanej v jaskyni so stálou teplotou 18°C sme sa trocha zohriali. Netradičnú atmosféru umocňovali voskové figuríny nemocničného personálu a ranených vojakov, ktorých tu vraj v čase náletov bolo až 650! Na záver dňa sme sa z výšky Hradného vrchu na okamih pokochali krásou maďarskej perly na Dunaji pri večernom osvetlení a potom sme premáčaní utekali na autobus naspäť do Érdu....

Vo štvrtok ráno sme za pomoci starostu mesta Érd, pána Andrása T. Mészárosa,  a poslanca pána Andrása Aradszkého, prezidenta Výboru pre trvalo udržateľný rozvoj, za účasti televízie a novinárov zasadili v areáli školy strom, ktorý domácim bude pripomínať našu návštevu. Od maďarských študentov sme potom prevzali časovú kapsulu – nádobu s odkazmi a vzorkami predmetov, ktoré sme počas návštevy vyrobili a ktorú na jar odovzdáme študentom v španielskom Madride.

Napoludnie nás naši hostitelia sprevádzali na stanicu Keleti, kde sme sa s nimi rozlúčili. Čakala nás niekoľkohodinová cesta domov, plná nezabudnuteľných spomienok.

Celú fotogalériu si môžte pozrieť tu:

 

Hodnotiaca správa: Madarsko_Okt_2013_Bulletin.pdf